Sen dobrák vyskočí, odvahu naberie,
za ženským viečkom posteľ si ustelie.
Pod hlavu nedbalo dúhovku zastrčí,
riasy si vytiahne až celkom na oči.
Keď ruku ku tvári prinesie vánok,
sníček sa rozhliadne, poskladá spánok.
Vytiahne rolety, zdvihne okenice,
cez riasy prestrie úsmev na zrenice.
Kým šibal pozve prsty na rannú prechádzku,
hladná ruka vďačne skontroluje dochádzku.
Cestičkou vo vlasoch okolo čela,
dva skoky do jamôk spraviť by chcela.
Obíde obočie, prelezie líca,
jej púť vedie k perám – nezbednica.
Zakreslí značky na úzke chodníčky,
pripraví trasu pre odvážne sníčky.
Dôkladná obchôdzka krížom po tvári
odháňa z očí všetky smutné chmáry.
Vábivý vietor k snom vášeň priveje,
iskrenie v prstoch dušu rozochveje.......
PS: Ešte vydržte pár sekúnd
Moje malé dielko som ukázala jednému známemu. Uškrnul sa na mňa a povedal.
- A ďalej? Skončila si na tvári.
- Veď na konci máš bodky. Pokračovanie si vymysli - zasmiala som sa.
Hlboko sa nadýchol a povedal - Ach jaj, zase si to musím vymýšľať sám.
Ozvalo sa vo mne svedomie a zmysel pre zodpovednosť.
Ak tu sú nejaké mužské ruky, ktoré sa zobúdzajú vedľa ženských tvárí, nevzdychajte a nezanedbávajte ranné prechádzky. A vy ženské čielka, neutekajte pred nimi, ako pred letnou búrkou. Hoci pod dáždnikom spolu preberte aj tie bodky.